BÁSNIČKY
Zima
Mestečko sa norí do tmy,
večer tíchne do samoty.
Rok sa už s novembrom lúči,
december nás má v náruči.
Hlásateľ v rádiu hlási,
odchádzajú zlaté časy.
Púšťa nám smútočný šláger,
je to veľmi vážny žáner.
Orchester už zahral ódu,
skláňa sa zimnému tónu.
V amfiteátri to stíchlo,
každý utiekol dnu rýchlo.
Zima sedí na tróne,
v krásnom bielom salóne.
Rádio repertoár mení,
začínajú znieť koledy.
Pomaly sa život stráca,
zima, to je krutý vládca.
Tu končí jej balada,
tuhá noc už nastala.
Nina Moravčíková, 8.A
Pieseň života
Je chladný november,
Lístie vetrom lieta,
V jeden zvláštny večer,
Na prah amfiteátra.
Každý má svoj žáner,
Tento všetkých spája,
Je to pieseň života,
Nie šláger zo starého repertoára.
Táto všetkých spája,
Hrá ju orchester,
opisuje dnešné sklamania,
a na zajtrajší deň dáva smer.
Nella Ivana Výbohová, 8.A
O sile pohľadu
Mám oči veliké
po mojej mamine.
Jej oči, čo vnímajú svet -
krajších snáď na svete niet!
Samuel Beňov
Moje oči krásne sú,
za čím ma dnes povedú?
PS4, telka či kniha -
s tým sa mi vždy nálada dvíha.
Lukáš Hudec
Moje oči jediné
dívajú sa nevinne
na prírodu, lesný raj -
pre oči moje veľký dar.
Ela Benediková
Rady sa dívajú do nebies
moje oči, chcú tam vyliezť!
Vidí, čo treba i netreba
a môj mozog to všetko vstrebá.
Ema Szakácsová
Ďakujem za moje oči,
keď na mňa zlá chvíľa útočí.
Vtedy sa nevzdávam,
zlým chvíľam zamávam.
Karin Niederlandová
Moje oči pozerajú rady
u starkej v dedina
na dvor a záhrady.
Aké sú pekné,
farebné, zelené
na jar, v lete,
ba až do konca jesene.
Oliver Ľalík
Žiaci 6.A
Fero
Fero príde domov,
pozdraví sa dovidenia,
umyje si ruky v práčke,
zasmeje sa svojej mačke.
Daniel Sirota V. E
Smutný chlapec
Išiel smutný z obchodu,
nepredali mu žuvačku.
Potkol sa o stoličku,
hneď mal dobrú náladičku.
Miro Molnár V. C
Vianoce
Štedré, chladné
Nadeľujú, tešia, skrášľujú
Zbližujú celú našu rodinu
Sviatok
Jakub Kunkel, 8.B
Mám rada Slovensko
Slovensko mám rada preto,
lebo tu mám
kamarátov dobrých
aj ľudí pomôcť ochotných.
Slovenčina je naša reč,
hovoríme ňou všetci,
tak aj ty poď za ňou.
Dnešný deň deti sú milé,
aj keď povedia:
,, Mami, nie!"
A čo? Aj tak poslúchame.
Poď k nám, my sme dobrá krajina,
voláme ju Slovensko,
aj keď nás nepoznáš,
neboj, usmeješ sa naň.
My sa všetci poznáme,
tak sa pridaj k nám,
sme tu veľká rodina -
slovenská krajina.
Andrea Čolláková, 3.D
To posledné
Ó, otec, to je človek, ktorý pri nás vždy stojí,
no niekedy nás nenechá len tak na pokoji.
Raz bol nahnevaný a raz milý,
to sú také dnešné divy.
Otec sa nás vždy snaží chápať.
Stojí pri nás, keď sa nám chce plakať.
Ten môj otec, to bol človek naozaj výborný,
kto by bol povedal, že zomrie taký mladý...
Angelika Matiašová, 9.A
Óda na prírodu
Ó , príroda moja drahá,
aká krásna si, nevídaná!
Toľko úžasu, pôvabu z teba srší,
len ty mi dopraješ pokoj na duši.
Ó, príroda, len ty vieš vyliečiť všetky rany,
keď mi okolitý svet srdce raní.
Aké krásy v tebe dá sa nájsť!
Len ty vieš život nadnášať.
Ó, príroda, na život vhodné miesto,
vieš, že stojím vždy pri tebe blízko.
Vďaka ti za každý deň,
len pre teba padám do kolien.
Nina Sofia Makovníková 9.A
Óda na Paríž
Ó, Paríž, mesto lásky,
skrývaš v sebe krásy.
Si domovom umeleckých diel,
vybudovaných prácou ľudských tiel.
Keby tak každý, kto prejde mestom.
Vzdal tebe hold aspoň malým gestom!
Ó, Paríž, módne mesto,
plné tajuplných uličiek.
Akoby pozývalo prejsť to,
objaviť krásu kaviarničiek.
Tak v Louvri či pod Eiffelovou vežou
napime sa krásy nežných klenotov.
Inšpirujme sa ich básňou
a vydajme sa ďalej svojou cestou.
Lucia Slávičková 9.A
Mesiac
Ó, mesiac môj žiarivý,
svetlom bozkávaš ma na pery!
A chladnou, temnou, ustráchanou nocou
sprevádza ma tisíc tvojich žiarivých lúčov.
Ó, mesiac môj veľký,
ty glóbus svietiaci na oblohe!
Keď hľadím na teba,
jedine ty ma odbremeníš od zlej chvíle.
Pri nočných tancoch a čarách,
pomáhaš mi vo svojich fázach.
Múza tvoja nech ma sprevádza
ďalej, na cestu do neznáma!
Lea Zdražilová, 9.A
Óda na hudbu
Hudba je chvíľa pre moje telo i moje uši,
keď ju počujem, hladí ma nežne na duši.
Ó, hudba, na vnútornú bolesť si vzácny liek,
chýbaš mi veľmi vždy, keď ťa niet.
Každé slovo v texte počujem,
nuž si inú realitu predstavujem.
Keď znieš, preskočí vo mne iskra šťastia,
to sa dialo vždy, aj keď som bola mladšia.
Ó, hudba, ty nikdy nikomu neublížiš,
pretože sa o to ani nepokúsiš!
Máš kúzelnú silu...
Ale už dosť,
pretože to rozoberám až moc.
Eva Zošiaková 9.A
Obloha
Modrá, veľká
Zahrmí, poteší, zaujme
Rozprestiera sa nad našimi hlavami
Nebo
Alex Macháč, 8.B
Kocúr
Ty si kocúr ušatý,
pradieš ako najatý.
Krajšie písať nauč sa,
lebo ti zvýši len kapusta.
Ja pekne písať viem,
preto ti rád pomôžem.
Popíšeme štyri riadky,
kým neprídu kamarátky.
Ak neprídu kamarátky,
popíšeme ďalšie riadky.
Roman Sobota, 6.A
Jeseň
Ja si vždy na jeseň
spievam dáku pieseň.
Spievam si ju všade:
doma aj v záhrade.
Lucia Vargová, 6.A
Mandarínka
Mandarínka voňavá,
na stole položená.
Iba na ňu pozerám -
a už je celá zjedená!
Mandarínka posledná,
vitamínov plná,
len šupka po nej ostala.
Celú som ju spapala.
Mandarinka sladučká,
na jazyku šteklí ma,
kúpila mi ju babka.
Naozaj bola sladká.
Ivonka Husárová, 5. E
Hurá na ľad!
Hovorí sa, že hokej je šport nevídaný,
čudujú sa z neho ľudia prefíkaní.
Keď zakričíš hurá!, sláva!,
rozžiari sa celá hokejová hala.
Jedno je, keď len doma pri telke sedíš,
druhé, keď na zimnom štadióne veríš.
Ó, aké to góly zlaté mládenci dávajú,
čuduj sa, svete, ako si prihrávajú!
A ten náš pán Robin Rahm, čo hrdé číslo nesie,
odvážne chytá v bráne všetky tie góly besné.
Už len dodám pár slov milých:
ďakujem za týchto chlapcov divých.
Nina Sofia Makovníková, 9.A
Dnešný život
Ako Noemova archa sa loďou plavíme
po búrkou rozbúrenom mori,
no nikto z nás si nespomína na to,
čo ho vlastne tak kruto morí.
Bludné duše spolu zaspávajú,
a deti hromov spolu odlietajú.
Píšeme knihy o ódach,
no tiež o našich pádoch z výšin,
kúzlo momentu je predsa to,
prečo sa oplatí žiť!
Ó, čas, zastav čo i len na chvíľu,
ó, čas, vypusti túto míľu!
Trpký, no napriek tomu sladký
ako nektár z jablka.
Vôňa borovicového lesa po daždi,
v ktorom sme tak radi tancovali,
sa mení na ópium,
na ktoré sme boli toľkokrát upozorňovaní.
Aj napriek kolotoču v hlave
my horíme ako plameň sviece.
Sme plní vášne, lásky a tepla,
jedine, že len spoznať nás treba.
Lea Zdražilová, 9.A
Uličník
Bol raz jeden uličník,
nemal ho rád nikto, nik!
Robil všetkým vkuse zle,
jeho srdce celé v hmle.
Raz prišiel jeden pán,
ktorý bol tiež veľmi sám.
Bol to veľmi dobrý pán,
ja uličník už čisté srdce mám.
Dominik Balla V. E
Jano
Slnko svieti, silno hreje,
Janíčko sa na tom smeje.
Nesmej sa ty, Janíčko,
lebo zmizne slniečko.
Natália Hricová - Adela Lörinczová, 8.A
Básnička z ulice
Máme doma tabuľu,
na nej veľkú machuľu.
Tá machuľa je z udice,
ktorú máme z ulice.
Z udice zostali dve krabice,
dáme ich do pivnice.
Sú tam drevené police,
na nich žiadne matice.
Keď pôjdeme na ulice,
kúpime si tie matice.
Daniela Šagátová, 5.A
Výber z prác žiakov 8.A triedy v triednom kole literárnej súťaže
Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko?
Tradícií viac než dosť,
Slovákom nechýba hrdosť.
Vlkolínec , dedina maľovaná,
nad Ružomberkom v lesoch schovaná,
neďaleko skanzen Pribylina,
Liptov je jedna ľudová dedina.
Žinčice, korbáčov majú tam dosť,
pochutí si na nich každý hosť.
Na salaši bryndzové halušky,
pre štíhlu postavu ťažké skúšky.
Sofia Papúchová
Slovensko, rodný kraj môj,
chcem ťa spoznať stoj čo stoj,
môj cieľ je nad slnko jasný -
preskúmať všetky tvoje krásy.
Štíty Tatier vysoko sa týčia,
Slováci hrdí sa nimi pýšia,
malebné mestá, obce, kraje
vítajú turistov neustále.
Hradom a zámkom nevyrovná sa nik,
v Európe sa vyšplhali na vysoký rebrík.
Hana Berlecká
Domovina krásna naša,
v srdci Európy ležiaca.
Každý, kto ňou prejde raz,
chce sa vrátiť naspäť zas.
Samuel Maňák
Hrady, zámky, jazerá,
každý si ich obzerá,
husté hory, doliny,
čarokrásne planiny.
Všetka krása vôkol nás,
to je naša rodná vlasť.
Daniel Nulíček
Len čo ráno vstanem,
do prírody prejsť sa idem,
do ucha mi niekto šepká:
"Ponáhľaj sa, školu zmeškáš!"
Prejsť chcem Slovenskom krásnym,
veď každý tak o ňom básni.
Erik Fabian
Mačka
Prišla k nám mačka,
zožrala ju kačka.
Chytila ju hnačka,
no bola to hračka.
Kristián Koristek, V. E
Bol raz
Bol raz jeden strom,
jeden chlap na ňom.
Zbieral z neho hrušky.
On sa volal Pušky.
Matej Dvorský V. C
O živote
Život je ako tobogan.
Po dlhej ceste nahor sa môže stať niečo nečakané
a všetko sa ti zrúti rovno pred očami.
Ale keď sa nevzdáš a prejdeš cez množstvo prekážok,
tak vystúpiš ešte vyššie a spustíš sa dolu s pocitom úspechu.
A ideš ďalej stále a stále.
Ak uvidíš v živote cestu bez prekážok, vraví básnik, určite nikam nevedie.
Ó, život, toľko si mi toho už ukázal a ešte viac toho pre mňa skrývaš.
Dávid Marek Valentýni, 9.A
Naša telka
Na jeseň je zima veľká,
vraví nám to naša telka.
Múdra je a všetko vie,
ale riad neumyje.
Ela Benediková, 6.A
Pes v daždi
Je chladno, mrazí ma,
zima zas začína.
Tmavá je obloha,
stále len prší,
a môj pes na ten dážď
zas iba vrčí.
Karin Niederlandová, 6.A
Tanec
Ó, tanec môj milovaný,
liek na všetky boľavé rany!
Niekedy, keď niečo bolí,
tancujem, aby bolo
všetko na pokoji.
Ó, aký to pôvab tanca je,
neviem, kde sa ten pohyb vo mne berie.
Hudba, ktorá pohyby odráža -
tancujem vždy až do rána.
Nina Sofia Makovníková, 9.A
Óda na posteľ
Ó, tá moja posteľ úžasná,
toľko radosti mi stále prináša.
Každé ráno energia na nový deň,
len v nej sa stále zobúdzať chcem.
Och, posteľ veľmi pohodlná je.
Každý, kto rád spí, vám povie,
že posteľ je skvelý priateľ človeka.
Vždy vo vás dobrý pocit zanechá.
Natália Hricová, 9.A
Óda na nástenku
Krásna si, zdobená farbami,
obrázkami s úžasnými maľbami.
Občas si myslím, že je to len sen,
krajšia si než slávnostný deň.
Teraz si zdobená v španielskom štýle,
ozdobili ťa ľudia v priateľskom tíme.
Ó, nástenka naša drevená,
dúfam, že nespadneš nám na kolená.
Petra Jančíková, 9.A
Óda na chladničku
Ó, chladnička, ty si pri mne vždy,
čakáš ma po každej ceste zo školy.
Si jediná, ktorú chcem, ty vieš,
nevzdám sa ťa ani za milión hviezd.
Ó, veľká, chladná, plná jedla,
skvelá, aj keď bezfarebná.
Chladnička je môj sen,
vždy z nej niečo dobré zjem.
Ema Ondričková 9.A
Óda na zveľaďovanie tela
Ó, cvičenie, čo by som bez teba robil!
Deň čo deň by som sa k smrti nudil.
Ó, cvičenie, neopúšťaj mladý môj život !
Prahnem po tebe ako po kusoch železa šrot.
Bez teba ako by som ani nebol,
fyzicky i psychicky do temných hlbín klesol.
Cvičenie sa mi životným štýlom stalo!
Prestať cvičiť by mi všetko vzalo.
Ó, cvičenie, odštartovalo si moju veľkú zmenu!
Oplatilo sa začať za tú skvelú, pestrú odmenu.
Radoslav Mesiarik, 9.A
Mačka
Mám rada svoju mačičku,
som šťastná, keď ju mám nablízku.
Veľmi rada chytá myši,
niekedy je trochu šiši.
Saskia Melichová, 6.A
Básnička o mojom kocúrovi
Mám kocúra, ktorý sa volá Ferko.
Je ľahký ako pierko.
Doma nosí moje staré tielko.
Je to pre niekoho zvláštne, viem to.
Niekedy nám spraví fľak,
a ja poviem: "Ale, no tak!"
Mama sa naňho za to hnevá,
ale ja poviem: "Veď je to iba farba hnedá!"
Karin Niederlandová, 6.A
Mám rád
Mám rád víkendy u starej mamy
Hrám sa so sesternicami
Keď ich zočím
Do náručia im skočím
Adam Jarný, 6.A
Hudba
Príjemná, tvrdá
Upokojuje, posilňuje, teší
Prináša radosť mojim ušiam
Melódia
Ondrej Golian, 8.B
Bedminton
Rýchly, individuálny
Bežať, vyhrávať, potiť sa
Niet nad vyhratý zápas
Pohyb
Richard Szabo, 8.B
Danka a Janka - nezbedná básnička
Danka a Janka, malé, poskakujú v tráve.
Danka stratí topánočku, zavolá na pomoc kvočku.
"Našla sa topánočka, hulalá!" naša Danka zvolala.
Pri potoku sedela, že sa stratila, dobre vedela.
Prišla aj Janka, zatočila sa jej hlávka.
"Skadeže máš tú topánku? Veď som ju dala do jarku!"
"Dala som ju žabe, neďaleko, v tráve."
"Ty jedna Jana, si ako vrana!
Kradneš mi topánku, hádžeš ju do jarku,
dávaš ju žabe, neďaleko, v tráve.
Ty nie si dobrá sestrička, lepšia je naša mačička.
Len sa hanbi, neodúvaj si gamby!
Len sa teš, svoj problém si sama rieš!
Mama ťa bude hrešiť, až oči budeš pleštiť.
Dostaneš na zadok, bude ťa bolieť rok.
Pôjdeš do kúta, stretneš tam kohúta."
Danka s Jankou utekajú, domov sa ponáhľajú.
Danka sa raduje, že mamka Janke výprask daruje.
Hulaláááááá! To bude bez Jany zábava!
V kúte bude revať, že musí nahlas spievať.
Danka sa jej bude vysmievať.
To všetko sa v jej hlave začne diať.
Janka má už slzy na krajíčku, začne plakať na pníčku.
Bojí sa, keď prídu domov.
A vtom - to je nápad! - zvedie Danu z cesty,
nepomôžu jej ani hviezdy.
Príde domov sama, bude sa čudovať mama.
Už sa domov ísť nebojí, iba potmehúdsky hovorí:
"Dáme si preteky! Kto prvý domov doletí?
Ty pôjdeš tadiaľto, ja zase tade.
Kto bude prvý pri našej záhrade?"
Janka ide, ide, až kým domov nepríde.
Zrazu si spomenie na Danku,
čo v lese plače, že by si dala koláče.
Janka sa vráti za Dankou so stratenou topánkou.
"Našla som ju na dube. Aha, pozri, tam hore!
Mrzí ma to, Danka, že sa ti kvôli mne stratila topánka."
"To neprekáža, Janka.
Poďme domov, aby sa o nás nestrachovala mamka."
Všetko jej to vysvetlili a aj sa ospravedlnili.
Mamka sa nehnevala. Vytúžené koláče im konečne dala.
A Danka s Jankou sa už nikdy nehádala.
Bibiana Baloghová a Viktória Tučeková, 3.B
Leto
V lete je dobrá nálada,
zábava zväčša prevláda.
Deti sa hrajú, spievajú,
smejú, na školu čakajú.
Klaudia Nguyen - Timon Sirota, 8.A
Prázdniny
Slnko, voda, zábava,
hneď je lepšia nálada.
Prázdniny sa začali.
Už sme na ne čakali!
Eva Zošiaková - Adam Privitzer, 8.A
December
Už je tu zima,
bude to opäť príma.
Prichádza Barbora,
ťahá sane do dvora.
Za ňou príde Mikuláš s čertom,
rozdá za okno darčeky deťom.
Magická noc na Luciu
dá bosorkám čarovnú silu,
od Lucie do Vianoc
každá noc má svoju moc.
Vôňa sladkých perníčkov,
obývačka s jedličkou,
veľký kapor vo vani,
Vianoce sú pred nami.
Prežite ich pokojne v kruhu rodiny,
nový rok nech prinesie len skvelé noviny. Vladimír Cyprich, 5.B
Snehuliačik
Vianoce už klopú na dvierka,
pozerá sa Janko z okienka.
A čo vidí ?
Neboráka Snehuľka.
Snehuliačik, neboráčik čimčará,
uhlíkmi sa na celý svet pozerá.
čo sa deje ? Som tu sám ?
či nikomu nechýbam ?
Zotmelo sa, už je Čas, do postielok políhať.
Políhať si, snívať sen,
kým nepŕide nový deň.
Vanessa Šolová 5.B
Sniežik
Padá sniežik, padá mrázik,
udrie krutá zima.
Najlepšie nám, deti, bude,
najlepšie len doma.
Doma v teplej izbičke,
hrať sa môžme všade.
Ale húsky, divé húsky
zostali na ľade.
Keď pominie krutá zima,
príde krásny čas.
Lastovičky z teplých krajov
priletia k nám zas.
Ema Viktória Mikolášeková,
5.B
Čas vianočný
Prvá sviečka pripomína,
že so zimou sa i advent začína.
Pred Vianocami tešíme sa na Mikuláša.
Čakáme, čo za dobroty nám poznáša.
Stromček zdobíme,
keď perníky robíme.
Rybu, šalát radi máme,
s varením si pomáhame.
Na Štedrý deň stromček svieti,
najšťastnejší deň pre deti.
Od rána rozprávky pozeráme,
na darčeky zvedavo čakáme.
Štedrá večera v kruhu rodiny,
modlitba, koledy a dobré noviny.
V kostole krásny betlehem žiari,
Ježiško na slame leží pri oltári.
Polnočná omša, treskúci mráz,
to je ten krásny vianočný čas.
Betlehemci po domoch spievajú,
Kubovia v šubách dievčatá stískajú.
Silvester po chvíli u nás sa hlási,
oslavy, prípitky, žiarivé krásy.
Starý rok sa končí a nový začína,
ohňostroj nám nové predsavzatia pripomína.
Ján Segeč, 5.B
Čaro Vianoc
Štedrý večer už je tu zas,
všetko sa krúti okolo nás.
Máme tu darčeky, básničky, piesne.
Už sú tu Vianoce žiarivo nežné.
Viktória Dolniaková, 4.B
(Báseň vznikla v minulom školskom roku.)
Vianoce
Vianoce sú predo dvermi
Budú biele, prosím, ver mi
Radosťou sa lesknú oči
Santa príde v bielom koči
Koledy už všade hrajú
S darčekmi si lámem hlavu
Doma nám to rozvoniava
Perníky nám pečie mama
Chvíle pekné vianočné
Prežívame spoločne
Karin Kristeľová, 6.C
Pohľad z okna na ulicu
Výhľad sa mi páči
Stále sa pozerať na niečo zaujímavé
Myslím si, že som si na to zvykla
Klaudia Nguyen, 8.A
Každoročný príchod bieleho
sveta
Keď sa lyžiari na svahoch hmýria,
keď snehuliaci dvory zdobia,
keď cencúle zo striech visia,
keď svet zahalí biela perina,
tak to je znak, že zima sa začína.
Timon Sirota, 8.A
Zima
Zima, zima studená
a nie letná...
Snehuliačik snehováčik
veľký malý
Bambuliačik.
Večera už čaká naša,
polievka či zemiaková
kaša.
Ligoce sa stromček,
pod ním perníkový
domček.
Na Silvestra petardy
búchajú,
nový rok nám vítajú.
Janko Sláviček, 4. C
Zima
Keď sa sánkujem,
z veľkého kopca vidím
zasneženú krajinu,
tešiť sa celú dedinu,
chytať kapra z jazera.
Kto sa na mňa
spoza stromu pozerá?
Pani Zima premilá
svoj ľadový závoj stratila.
Hľadá ho ona nocou, dňom,
prechádza celou bielou krajinou.
Keď kráčam a som v strede svahu,
veselí snehuliaci mi zamávajú
ľadovým závojom pani Zimy.
Nina Barbušová, 5.B
(Báseň vznikla v minulom školskom roku.)
Vianoc čas
Vianoce prišli k nám zas.
Dúfam, že bude poriadny mráz.
Na Vianoce sme všetci spolu.
Verím, že nebudem mať smolu.
Snehuliaka za domom postavíme,
skvelú náladu ním vyčaríme.
Vianoce budú na ľade,
keď Katarína bola na blate.
Sniežik, sniežik, ty len padaj,
počas sviatkov nezaháľaj.
Ján Segeč, 5.B
(Báseň vznikla v minulom školskom roku.)
Vianoce
Teplota už k nule klesá,
od radosti každý plesá.
"Všetko treba upratať,"
hovorí mi moja mať.
"Návšteva k nám môže prísť,
nakúpiť tiež treba ísť."
Potom stromček postavíme,
ozdoby naň zavesíme.
Hviezda zlatá na vrchole,
kopa jedla je na stole.
Svetielka si zapálime,
aj darčeky rozbalíme.
Čože bude v balíčku?
Možno tam mám ja knižku.
No najväčším darčekom,je rodina pod stromčekom. Martina Farbiaková, 6.C
Korona škola
Prišli korona prázdniny
a daktorí sme sa z toho zbláznili.
Stále mám také tušenie,
že by som radšej školské učenie.
Pani učiteľka matematiky sa hnevá na číslice,
vyzerajú, akoby prišli z nemocnice.
Slovenčinárka zase jajká,
naše zošity sú červené ako paradajka.
Geografička hľadá odpoveď:
Ako deti naučiť, čo je geografická sieť?
Pani učiteľka hudobnej zo stoličky spadne,
keď uvidí noty neprehľadné.
A doma zas Tomáško je,
nad úlohami sa čuduje.
Aby to už všetko skončilo,
a do normálu sa vrátilo! Anna Cencerová, 5.A
Po prázdninách
Slniečko svieti,
nálada bledne.
Prázdniny končia.
náš úsmev klesne.
Nina Sofia Makovníková,
8.A
Zima je
Zima je, zima tu
je,
sniežik ešte nepoletuje.
Studený vánok po lesoch duje,
mrázik okná zamrazuje.
Máme stromček zelený,
máme stromček umelý.
Vonku sa stále nechumelí,
sme z toho všetci znechutení.Pečieme voňavé perníky,
príde aj teta z Ameriky.
Konečne sme všetci spolu,
sadneme si k sviatočnému stolu.
Dominik Pavlis, 5.B
Biele rána
V zime sú rána chladné a surové,
vonku je biela perina.
Nechce sa mi vyjsť z postele.
Lucia Slávičková, 8.A
Už sú Vianoce
Zima je už za oknami,
Vianoce sú tu.
Snehuliak už spolu s nami
spieva koledu.
Anjel z výšky pozerá,
Ježiško sa usmieva.
Pod stromčekom darčeky,
šťastie, lásku prajem ti.
Kolektívna práca, 2.B
Vianoce
Vianoce, Vianoce už sú tu zas,
opäť nastal ten radostný čas.
S perníkmi budem sa mať!
S novými hračkami
túžim sa hrať.
Snehuliaci sa už stavajú,
na každé dieťa
vločky snehu padajú.
Lucas Beňo, 5.C
(Báseň vznikla v minulom školskom roku.)
Vianoce
Vianoce sú tu len raz.
Ježiško príde nečakane zas.
Ozdobíme knižnicu i vianočný strom,
v mestách i dedinkách skrášliť chce každý svoj
dom.
Pretekáme sa s vločkami.
Nás poháňa kopec, vločky vetrík.
My letíme dolu svahom,
zohrieva nás teplý svetrík.
My kráčame po zemi,
vločky letia vzduchom.
Snehuliačik usmieva sa,
máva metlou deťom.
Ema Žuffová, 5.B
(Báseň vznikla v minulom školskom roku.)
Trojveršové básne
Dh Hovorí sa, že menej je niekedy viac. Kratulinké nerýmované trojriadkové úvahy sú odrazom vnímania reality, ako keď v noci blesk na okamih ožiari oblohu a krajinu pod ňou máme na malú chvíľočku ako na dlani. Každý zo žiakov 8.A triedy si vybral inú tému, no spolu ponúkajú malú sústavu drobných zrkadielok svojich duší odrážajúcu skutočnosti veľkého sveta. Nech sa páči:
Prázdniny, čas oddychu
Niekedy cez prázdniny idem pomáhať dedovi
Vždy cez prázdniny oddychujem
Nikdy by som si školu bez prázdnin nevedel predstaviť
Jonáš Čief
Pohľad z okna
Niekedy vidím veci, na ktoré mám veľa otázok,
vždy vidím pohľad sveta do neznáma.
Nikdy som nevidela svet, ktorý bol dokonalý. Hmla, ktorá zabila les
Niekedy ho hmla vezme do svojich rúk, nevidno ani jeden malý konárik.
Vždy som sa toho miesta bála, ale
nikdy som nepomyslela, že raz bude mojím obľúbeným miestom.
Ivana Dubajová
Vianoce
Niekedy som chcel napiecť zákusky úplne sám.
Vždy som miloval pečenie.
Nikdy som však nedokázal upiecť taký dobrý koláč ako moja mama.
Maroš Ďuriš
Vianočný večer
Niekedy nad ním premýšľam po celý rok.
Vždy si to obdobie užívam.
Nikdy ma tá atmosféra nesklamala.
Natália Hricová
Priateľstvo
niekedy som smutná, keď sa lúčime
vždy tu jedna pre druhú stojíme
nikdy, keď sme spolu, sa nebojíme
Petra Jančíková
Vianočný mužíček
Niekedy by som chcel, aby boli Vianoce každý deň, ľudia by tak boli k sebe milí
stále.
Vždy som dúfal, že ,,Ho" uvidím, ako nosí darčeky.
Nikdy sa to však nestane, lebo ich rozdáva, keď spím.
Michal Kohút
Láska je voňavá ruža
Niekedy veľmi bolí.
Vždy vie pohladiť dušu.
Nikdy nekončí, je večná.
Sebastián Kotek
Najkrajšie dni v roku
Niekedy bez snehu - nuž čo!
Vždy je to o rodine, že sme všetci spolu.
Nikdy by som nepovedala, akú radosť mi to robí.
Nina Sofia Makovníková
Čas beží rýchlo
Niekedy som si
myslela, že čas ide pomaly.
Vždy som netrpezlivo
očakávala kedy budem staršia.
Nikdy som si
nepomyslela, že človek tak rýchlo vyrastie.
Karolína Pašková
Smutná láska
Niekedy je to fakt ťažké.
Vždy to môžeš napraviť.
Nikdy sa nevzdávaj, pretože láska je niečo naozaj krásne.
Lucia Valachová
Kryštál
Niekedy som sa ponárala do iného sveta.
Vždy som dúfala, že svetlo odtiaľ príde k nám.
Nikdy som neprišla na to, kam to vlastne chodievam.
Lea Zdražilová
Priateľstvo
Niekedy som chcela veľa kamarátok.
Vždy som si to priala a chcela zažiť.
Nikdy som si nemyslela, že mi bude stačiť jedna verná priateľka.
Eva Zošiaková
Prekvapenie
Miesto dažďa sniežik
padá,
postavme si snehuliaka!
O chvíľu sú
Vianoce,
všetko sa tak ligoce!
Otvoril som krabičku,
Aha, mám tam svoju
obľúbenú hračičku.
Nina Slúková, 4. D
Vianočná
Napadol nám sneh,
už je čas na smiech.
Vianočný strom už nám
svieti,
radujú sa všetky deti.
Ježiško náš maličký
ukryl sa do krabičky.
Večeru sme spapali
a darčeky
zbadali.
Lucia Krsková, 4. D
Vianočný čas
Už je tu znova ten
čas,
ktorý slávi každý
z nás.
Topánky sa umývajú,
stromčeky sa stavajú.
Mami! Bol tu Mikuláš!
Doniesol mi balík náš.
Začína už všade
snežiť,
začína sa všetko bieliť.
Príde zasa Ježiško,
dám mu pusu na líčko.
Simona Kňažková, 4.
D